Využil som príležitosť Radovej návštevy v Bratislave a po ľahkom tréningu pred súťažou, ktorá sa koná práve teraz v Mexiku (od 14. Novembra 2016) som ho trochu vyspovedal.
Jeho zatiaľ najlepší výkon v dvojboji je 362kg z roku 2014 na majstrovstvách sveta v Almaty (Kazachstan), kedy mal ešte len 22 rokov. Najlepšie výkony v jednotlivých disciplínach sú 174kg v trhu a 190kg v nadhode. Oba výsledky tiež z roku 2014, no z iných súťaží. Radoslav súťaží v kategórii do 105 ale aj nad 105kg. Keďže jeho výška je cez 190cm, prirodzene ho to ťahá do vyššej váhovej kategórie. A ževraj vzpieranie z vás spraví trpaslíka.
Rado diky moc, že si prijal túto ponuku na rozhovor, a som rád, že som bol svedkom pekného tréningu pred súťažou.
Teraz by som ti chcel dať zopár voľných otázok. Vieš nám povedať niečo o sebe, odkiaľ si, čo robíš, aký máš rodinný život?
Takže som z Košíc, pochádzam priamo z Košíc a aktuálne pracujem aj fungujem v Banskej Bystrici kde som člen Vojenského športového klubu Dukla Banská Bystrica. Takže moja profesia je profesionálne vzpieranie. Popri tom ešte študujem na Fakulte manažmentu v Prešove.
Máš súrodencov? Čo rodina?
Mám brata, tri sesternice a tak. Normálna rodina. Tak si žijeme.
Čo robíš vo voľnom čase okrem tréningu?
Keďže som profík, tak voľný čas je vždy podradený športu, tak sa ho snažím využiť na regeneráciu, oddych. Ale keďže mám priateľku, tak tam vlastne venujem dosť veľa voľného času a aj tej škole treba niečo obetovať.
Rád si zahrám počítačové hry, takže to je taký môj zlozvyk.
Myslím, že to je úplne normálna vec ako zabudnúť na ťažký tréning. Ale povedz mi niečo o tvojej vzpieračskej histórii. Ako si začal, kedy?
Začal som v roku 2002. Úplne náhodou som chcel ísť na 8 ročné športové gymnázium, ale vybral som si úplne iný šport. Plávanie. Tam som nespravil špecializovanú časť talentoviek, kde som vlastne na plávaní vyhorel. Tam si ma všimol, už zosnulý, Karol Gumán, na všeobecnej časti príjmačiek a vlastne sme sa dohodli, že by som mohol prísť vyskúšať vzpieranie, či sa mi to zapáči a keď sa mi to zapáči, tak by som mohol ísť na športové gymnázium ako vzpierač.
Vtedy si mal koľko rokov?
Vtedy som skončil 4. ročník na základnej, 10, 11 rokov.
S kým si začínal s akou partiou? Trénera, pána Gumána, si spomínal.
Som z „Gumánovskej školy“ keď to tak mám nazvať a z tej partie už nikto vrcholovo nevzpiera. Dúfam, že som na nikoho nezabudol.
Takže tým filtrom času, si prešiel prakticky len ty?
Dá sa povedať, že áno. V podstate ešte syn pána Gumána sa tomu venuje, ale už ako tréner.
"vzpieranie je jeden z mála športov, pri ktorom môžeš ukázať svoju silu a nikomu neublížiť"
Moja ďalšia otázka bola, že prečo vlastne vzpieranie, ale už si to zodpovedal, či?
Môžem ti ešte niečo k tomu dodať. Mňa ten šport zaujal hlavne týmto. Karol Gumán mal takú peknú myšlienku a povedal, že vzpieranie je jeden z mála športov, pri ktorom môžeš ukázať svoju silu a nikomu neublížiť. To je dobrá myšlienka.
Keď som sa aj spätne na to pozrel tak ma už odmala fascinovali siláci, alebo keď som videl olympiádu, pamätám si Sydney, tak ma to vždy fascinovalo aké váhy dokážu dvihnúť nad hlavu.
Mal si už vtedy z Olympiády nejaký vzor?
Nikdy som nemal konkrétny len som mal vzor alebo obdiv voči tomu športu.
A teraz máš nejaký vzor?
Asi nie. Nemyslím si že mám konkrétny vzor. Skôr krajiny mám také vzorové, ale konkrétnu osobu nemám.
Aký je tvoj najväčší úspech vo vzpieraní? Nemusí to byť konkrétny výsledok, ale s čím si ty sám spokojný.
Keď to zoberiem tak papierovo tak majster Európy do 17 rokov v trhu a vicemajster do 23 rokov v trhu. Asi aj ten fakt, že v trhu dokážem podávať výkony už pomaly aj medzi mužmi. Medzi Európskou špičkou, medzi tými najlepšími.
Takisto fakt, že zatiaľ som sa dokázal pripraviť na vrchol sezóny zodpovedne. Nemám konkrétny úspech, na ktorý spomínam.
Takže ešte len k nejakému vzhliadaš?
Skôr mám konkrétny rok 2014, ktorý bol dobrý a keďže bol bez zranení boli tam dva veľké úspechy.
Bude začínať nový olympijský cyklus. Je tvojim snom sa zúčastniť olympiády, alebo je to niečo také „keď sa podarí bude dobre“?
Je to moja méta, ale určite sa nezbláznim keby som nešiel. Som typ človeka, ktorý vie že na niečo nemá, alebo vie reálne posúdiť svoje schopnosti tak že na to nemá, tak určite sa tam nebudem tlačiť.
U nás je kvalifikácia náročná a aj si myslím, že pôjde len o jednu miestenku. Nechcem predbiehať, ale môže byť taká situácia. Vtedy by mal ísť ten najlepší. Ako cítim, že nie som ten najlepší, nepatrím medzi tých, ktorý by to za každú cenu chcel.
Takže ak budem najlepší a bude jedna miestenka alebo viac, tak určite by som chcel ísť, nehovorím že nie. Musím ale cítiť, že na to mám.
Teraz skúsim zájsť do takých technickejších záležitostí zo vzpierania. Aké sú tvoje osobáky?
Osobáky sú 183kg v trhu, to sa mi raz podarilo trhnúť a 195kg nadhodiť. To sú súťažné aj tréningové, keďže som nikdy nespravil viac. To bol vrchol prípravy na poslednú 23-ku (Majstrovstvá Európy do 23 rokov) ale v druhej časti prípravy prišlo zranenie, ktoré ma dosť brzdilo, z ktorého sa teraz spamätávam a dúfam že som sa už spamätal. Tiež dúfam, že prekonám osobné rekordy.
Delíš si tie osobáky, čo vieš vyraziť, premiestniť?
Nedelím. Mám 200kg premiestnené ale to nejak nemám v hlave, že som nadhodil, len premiestnil.
Čo drepy?
Zadný drep 265kg a predný drep, o dosť slabší, mám 227kg.
Mŕtvoly robíš?
Robím vzpieračské pozdvihy. Nadhodovo potiahnuté mám 265kg a trhovo 235kg.
Sú nejaké iné, s ktorými by si sa chcel pochváliť? Tieto sú také klasické.
Trhový výraz, čo je vlastne výraz spoza hlavy so širokým úchopom, tak to mám osobák 210. To mi ide, to ani netrénujem. Alebo 190kg výrazový tlak, trhový. To sú tiež slušné váhy na to, že to netrénujem lebo to viem. Drep v nadhodovom úchope keď som trénoval tak som drepol 190kg, čo málokto vie technicky dobre spraviť.
Akým spôsobom trénuješ? Aké máš plánovanie? Na rok, mesiac?
Vždy si určíme vrcholy, ako teraz je napríklad vrchol a k tomu smeruje celá príprava. Vždy pred vrcholom sa ladí a na začiatku sezóny je veľký objem a takto je to v podstate vždy. Spravidla tá príprava je od 12 to 15 týždňov. Potom je aspoň dvojtýždňová pauza a potom zasa odznovu.
Prakticky sa asi spoliehaš na to čo vám tréner zadefinuje.
Príprava je spoločná. Už to nie je tak, že striktne mi niečo napíše. Už to viac konzultujeme a mám väčšie slovo, keďže už mám niečo odtrénované a viem čo mi sedí a čo nie. Ale stále má hlavné slovo on.
Akým systémom postupujete? Väčšinou sú také dve, ak nie tri filozofie. Ruský systém, bulharský systém?
Ťažko povedať, lebo vždy sú nejako modifikované. Keď niekto povie, že trénuje bulharský systém tak ho v podstate netrénuje, len sa tak snaží.
V tejto dobe sa už netrénuje (bulharský systém).
Ani sa to nedá trénovať.
U nás tam je vždy najťažšie obdobie, ktoré by malo trvať aspoň 4-5 týždňov a vtedy sa snažím ťahať tri fázy počas dňa. A potom keď toto obdobie vydržím potom už ladím, oddychujem a potom by mala prísť sila, ktorá dúfam že príde teraz.
Spomínal si aj ťažkosti a zranenia. Čo ti najviac pomohlo pri prekonávaní stagnácie alebo zranení?
Asi tá skutočnosť, že skoro každé zranenie sa dá vyliečiť. Aj to, že už som tých zranení mal, a motivácia z 23-ky (Majstrovstvá Európy do 23 rokov), tak to ma hnalo.
Mal som zranenie, ktoré bolí, vyvrtnuté zápästie, neviem teraz presnú diagnózu. Športový lekár mi povedal, že to je tak na 8 týždňov bez absolútnej záťaže a ja som mal za 9 týždňov Európu. Toto bolo jedno z mojich najťažších zranení. Ale ako som hovoril, vedel som, že sa to proste vylieči a že sa o to musím snažiť.
S tou fyzickou stránkou, pokles výkonu atď. prichádza aj tá psychická, depresia a podobne. Ako sa s týmto vyrovnávaš?
Tak ako som hovoril. Uvedomoval som si, že sa to musí vyliečiť, len to je otázka času a nepripúšťal som si, že ma to až tak dokáže zbrzdiť.
Podpora z rodiny alebo od priateľky?
Samozrejme je, ale nesnažím sa aby bola príliš veľká. Čím je väčšia podpora tým je aj väčšie sklamanie, tak sa to vždy snažím brať triezvo, tak aby to bolo primerane.
Čím ťa viac podporujú, tým podľa mňa aj viac cítiš zodpovednosť a tlak. Tak sa to snažím brať, „keď je dobre tak je dobre“ ale keď sa nepodarí tak aby sa nič nedialo.
Predpokladám, že tvoj obľúbený cvik bude trh, ale možno máš iný názor.
Vieš čo, áno trh. Ale ja som asi jediný vzpierač, ktorý na Slovensku z repre a nielen z repre, robí dosť často aj „bench“ (tlak na lavičke). Nerobím ho naširoko ako sa robí v posilovni, robím ho na úzko v šírke ramien, ale v podstate som mal za to aj zdrba už od svojich 15tich odkedy to robím. Nerobím to často, robím to raz za dva týždne ale tento cvik mám tiež v obľube.
To je dobré počuť, lebo je to taký cvik, na ktorý vzpierači zabúdajú.
Je to taký, akoby strašiak, ale ja si to nemyslím. Keď sa vie robiť, alebo keď sa vie zakomponovať do tréningu tak si myslím že neuškodí a dokáže aj pomôcť.
Najlepší výsledok?
Nerobím nejako na maximálku len tak si vybehnem, 170, 175kg.
170kg by som vedel dať asi vždy.
Neobľúbený cvik?
Samotný výraz. Ale keď som sa snažil učiť výraz alebo ho zlepšiť tak som robil drepy v nadhodovom úchope, v ktorom robím už slušné kilá. A to som nemal rád, drepy v nadhodovom úchope. Je to cvik, ktorý nie je prirodzený a keď tam máš už nad 150kg tak to bolí na ramená. Hlavne keď ich mám ešte stuhnuté.
Všimol som si, že vyrážaš do polodrepu. Nie je to niečo nevídané a v poslednej dobe to je aj celkom úspešné na svetovej scéne, ale nie je to zasa úplne bežné ako výraz do nožníc. Prečo si si zvolil práve tento štýl?
Zvolil som si ho, lebo som sa zle naučil rozštep. Medzi moje slabosti patrí, že mám zlé motorické učenie. Dosť pomaly sa učím a neviem sa učiť nové pohybové vzorce. Ale keď už sa niečo naučím, čo je zasa výhoda, tak sa to naučím dobre, ako trh. Ten som sa naučil dobre. Ale naučil som sa zle výraz a už sa to veľmi zle rozbieha keď naložím nejakú veľkú váhu.
Viem vyrážať dobre aj do polodrepu aj do rozštepu do nízkych váh, ale keď už idem niečo veľké tak už sa mi to nedá. Tým, že som zle vyrážal do rozštepu, tak tam bolo dosť veľké riziko zranení, pretože som mal zlé uhly, zle postavenú pätu, špičku a už som mal aj zopár takých náznakov, že sa to blíži k zraneniu. Tak som to úplne rozbil a snažím sa vyrážať do polodrepu aj keď to nie je optimálne. Možno to nie je lepšie ale je tam menšie riziko zranení. Pre mňa určite.
Akým spôsobom regeneruješ?
Klasika. Suplementy. Veľmi mám rád saunu, to dosť cítim že pomáha. Aspoň dva krát sa snažím, alebo aspoň raz. Na masáž máme kvalitných fyzioterapeutov na Dukle a teraz dva roky som začal pravidelne otužovať, chodíme na jazero počas zimy každý víkend a to cítim že je tiež veľká pomoc v regenerácii. Keď sa to robí správne, lebo otužovať treba tiež vedieť.
Videl som ťa robiť celkom kvalitný strečing.
Ten sa tiež snažím. Pred tréningom taký dynamickejší, kratší. Po tréningu už nezvyknem ale ešte večer pred spaním po ťažkom tréningu alebo pred súťažou si robím taký pol hodinový.
S flexibilitou si mal niekedy problém? Predpokladám, tým že si začal odmalička tak ani nie.
S flexibilitou nemám nejaký problém. Ale kvôli tomu že mám niektoré zlé pohybové vzorce tak som trošku posťahovaný, ale to je asi každý vzpierač. Ale snažím sa to kompenzovať regeneráciou, no nie je tam nejaký výrazný problém.
Aké máš plány vo vzpieraní? Vidíš sa vo vzpieraní v budúcnosti?
Vidím sa, ale nemám konkrétne plány. Snažím sa mať iba ciele v danej sezóne. Lepšie by bolo keby som mal dlhodobejšie, ale naučil som sa pri vzpieraní, že čím viac kalkuluješ, čím viac sa snažíš naplánovať, tým to menej výde. Skôr sa snažím robiť krátkodobejšie ciele. Dajme tomu že viac a v menšom horizonte akoby som to natiahol na štyri roky. Môže sa stať že ti to nevýde a rozbije ti to celý systém a musíš odznova vymýšľať. Takže skôr si robím plány do ročnice.
Aký je tvoj plán na tejto súťaži?
Keďže nemáme štartovku (štartovacia listina všetkých účastníkov) tak ti neviem povedať. Chcel by som hlavne v tom trhu niečo spraviť, nejaký dobrý výsledok.
Nevieš nám povedať čísla, základy?
Základy okolo 166, 165kg v trhu a v nadhode 185kg. Tak asi. Ale to záleží od súperov a od taktiky.
Ja zvyknem dávať nižšie základy a potom zvýšim aby som trošku súperov zmiatol aby si mysleli že majú viac času na rozcvičenie. Tak ich rozhodíš a stratia pokus v rozcvičovni. Niekedy to zaberá. Niektorí ma už poznajú ale niektorí nie. To je taká časť taktiky, to ti môžem povedať.
Myslím, že to je jedna z tých klasických vzpieračských taktík.
Ale už sa to málo kedy používa, lebo väčšinou sa už vzpierači poznajú. Ale keď ideš na nejaký svet tak ťa nemusia poznať. Alebo tvoju formu nemusia poznať. Tak to sa zvykne robiť.
Držím ti palce do súťaže. Minimálne na základy a v najlepšom prípade 6 zo 6.
Tak to by som chcel.
Ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor.
V pohode.
Viac na: http://www.facebook.com/pg/vzpieraniebratislava
